Som tu už tisíce rokov
I Have Been Here for Thousands Years
2024, Artrooms Moravany 6, Slovenské Benátky. Umenie mystifikácie,
variabilné rozmery, sochárska hlina, dve audiostopy
2024, Artrooms Moravany 6, Slovak Venice. The Art of Mystification,
variable dimensions, sculptural clay, two audio tracks
Zuzana Branišová, Roman Gajdoš, Erik Michalčík
V projekte s názvom Som tu už tisíce rokov prostredníctvom kumulovania objektov referujúcich k ženskému torzu a zvukovým stopám uvažujeme o základných mechanizmoch, ktoré môžu viesť k tzv. mystifikácii. Podľa výkladového slovníka je slovo mystifikácia interpretované ako zámerné klamanie, oklamanie nepravdivou správou či ako zahmlievanie skutočnosti.
Skreslenie a deformácia faktu či dokonca iba autentický pohľad na jednu a tú istú vec je nosnou myšlienkou projektu, ktorú komunikujeme cez hlinené objekty-sošky a audiom s nahovorenými textami vytvorených s pomocou AI.
Drobné hlinené plastiky sú delegovaných dielom návštevníkov výstavy, ktorí počas nej môžu modelovať. Podstatou tejto aktivity je vytvorenie konkrétnej veci na základe predstavy o nej samotnej. Podnetom pre modelovanie plastík je audio, ktorého obsahom je priama reč známeho pravekého artefaktu viažuceho sa k Moravanom nad Váhom. Text je značne patetický a prehlbuje stereotypy ohľadom plastík tohto typu.
Je evidentné, že hlinené torzá evokujú praveké venuše, no v inštalácii sa nikde o tomto fakte explicitne nedozvieme. Môžeme iba tušiť, domnievať sa, hádať a zároveň si sami v sebe potvrdzovať, že v kontexte prostredia „určite“ ide o známu pravekú sošku. Je to skutočne tak?
Inštalácia má dve základné vrstvy uvažovania. Na jednej strane ide o nevedomú mystifikáciu zo strany participujúcich subjektov, ktoré sošky vytvárajú, na strane druhej sú tieto výtvory následne interpretované nahovoreným textom, ktorý celé dielo posúva do absurdnej pseudohistorickej roviny.
Skreslenie a deformácia faktu či dokonca iba autentický pohľad na jednu a tú istú vec je nosnou myšlienkou projektu, ktorú komunikujeme cez hlinené objekty-sošky a audiom s nahovorenými textami vytvorených s pomocou AI.
Drobné hlinené plastiky sú delegovaných dielom návštevníkov výstavy, ktorí počas nej môžu modelovať. Podstatou tejto aktivity je vytvorenie konkrétnej veci na základe predstavy o nej samotnej. Podnetom pre modelovanie plastík je audio, ktorého obsahom je priama reč známeho pravekého artefaktu viažuceho sa k Moravanom nad Váhom. Text je značne patetický a prehlbuje stereotypy ohľadom plastík tohto typu.
Je evidentné, že hlinené torzá evokujú praveké venuše, no v inštalácii sa nikde o tomto fakte explicitne nedozvieme. Môžeme iba tušiť, domnievať sa, hádať a zároveň si sami v sebe potvrdzovať, že v kontexte prostredia „určite“ ide o známu pravekú sošku. Je to skutočne tak?
Inštalácia má dve základné vrstvy uvažovania. Na jednej strane ide o nevedomú mystifikáciu zo strany participujúcich subjektov, ktoré sošky vytvárajú, na strane druhej sú tieto výtvory následne interpretované nahovoreným textom, ktorý celé dielo posúva do absurdnej pseudohistorickej roviny.
In the project titled I Have Been Here for Thousands of Years, we explore the fundamental mechanisms that can lead to so-called mystification through the accumulation of objects referencing the female torso and accompanying sound recordings. According to the dictionary definition, mystification is understood as deliberate deception, misleading through false information, or obscuring reality.
The distortion and deformation of fact—or even just an authentic but singular perspective on the same subject—is the core idea of the project. This is communicated through clay figurines and audio recordings featuring spoken texts generated with the help of AI.
The small clay sculptures are created as delegated artworks by visitors to the exhibition, who are invited to model their own pieces during the show. The essence of this activity lies in creating a specific object based solely on an internal idea or imagined form. The impulse for this sculpting process is an audio recording in which a famous prehistoric artifact associated with Moravany nad Váhom speaks directly. The text is deliberately exaggerated and sentimental, deepening the stereotypes commonly linked to figurines of this kind.
The clay torsos clearly evoke prehistoric "Venuses," yet this connection is never explicitly stated within the installation. The audience is left to sense, guess, and assume—perhaps even convince themselves—that, given the context, this must certainly refer to a well-known prehistoric figure. But is that really the case?
The installation operates on two fundamental interpretive levels. On one hand, there is the unconscious mystification on the part of the participating individuals who create the figurines. On the other hand, these creations are subsequently reinterpreted through narrated text, shifting the entire work into a realm of absurd pseudo-historical narrative.
The distortion and deformation of fact—or even just an authentic but singular perspective on the same subject—is the core idea of the project. This is communicated through clay figurines and audio recordings featuring spoken texts generated with the help of AI.
The small clay sculptures are created as delegated artworks by visitors to the exhibition, who are invited to model their own pieces during the show. The essence of this activity lies in creating a specific object based solely on an internal idea or imagined form. The impulse for this sculpting process is an audio recording in which a famous prehistoric artifact associated with Moravany nad Váhom speaks directly. The text is deliberately exaggerated and sentimental, deepening the stereotypes commonly linked to figurines of this kind.
The clay torsos clearly evoke prehistoric "Venuses," yet this connection is never explicitly stated within the installation. The audience is left to sense, guess, and assume—perhaps even convince themselves—that, given the context, this must certainly refer to a well-known prehistoric figure. But is that really the case?
The installation operates on two fundamental interpretive levels. On one hand, there is the unconscious mystification on the part of the participating individuals who create the figurines. On the other hand, these creations are subsequently reinterpreted through narrated text, shifting the entire work into a realm of absurd pseudo-historical narrative.
foto: Zuzana Branišová
Náhodné krajiny
2020, Čepan Gallery, Trnava
Projekt Náhodné krajiny sleduje prirodzenú krajinotvorbu v urbánnom prostredí. Názov odkazuje na zabudnuté miesta, kde náletové dreviny a trávy slobodne a autonómne rastú. Náhodné krajiny, na rozdiel od kultivovanej mestskej zelene, nie sú regulované a ani kontrolované človekom. Tieto temporálne zelené zóny majú rôznu mierku. Cez niektoré môžeme fyzicky prechádzať, iné navštívime iba pohľadom.
Výstavný projekt v sebe zahŕňa niekoľko významových rovín. Od aktuálnych environmentálnych tém, kde sa ponúka do diskusie možnosť koexistencie náhodnej zelene s oficiálnou výsadbou (sprevádzaná nepriamou kritikou tzv. greenwashingu) až po viaceré konotácie smerujúce k spoločensko-kultúrnym otázkam, kde rastliny (v ich viditeľnej i neviditeľnej podobe) poskytujú široký register metafor a alúzií.
Pojekt bol realizovaný v kurátorskej spolupráci s Erikom Michalčíkom.
https://www.cepangallery.sk/vystava/zuzana-branisova-nahodne-krajiny/
Výstavný projekt v sebe zahŕňa niekoľko významových rovín. Od aktuálnych environmentálnych tém, kde sa ponúka do diskusie možnosť koexistencie náhodnej zelene s oficiálnou výsadbou (sprevádzaná nepriamou kritikou tzv. greenwashingu) až po viaceré konotácie smerujúce k spoločensko-kultúrnym otázkam, kde rastliny (v ich viditeľnej i neviditeľnej podobe) poskytujú široký register metafor a alúzií.
Pojekt bol realizovaný v kurátorskej spolupráci s Erikom Michalčíkom.
https://www.cepangallery.sk/vystava/zuzana-branisova-nahodne-krajiny/
Vypestované
Cultivated
2016, Umelka, Bratislava
Inštalácia Vypestované je metaforou na „vypestované“ kultúrne stereotypy a modely správania sa.
Názov inštalácie Vypestované je možné interpretovať dvoma spôsobmi. Výraz „vypestované“ v zmysle vyrastené sa zvyčajne používa v súvislosti s organickým materiálom a znamená zmenu veľkosti a kvality. Druhým bežným použitím slova „vypestované“ je označenie postupne získaných návykov, zlozvykov, predsudkov, strachov, obáv a pod.
Názov inštalácie Vypestované je možné interpretovať dvoma spôsobmi. Výraz „vypestované“ v zmysle vyrastené sa zvyčajne používa v súvislosti s organickým materiálom a znamená zmenu veľkosti a kvality. Druhým bežným použitím slova „vypestované“ je označenie postupne získaných návykov, zlozvykov, predsudkov, strachov, obáv a pod.
The installation Cultivated is a metaphor for “cultivated” cultural stereotypes and behavioral patterns.
The title Cultivated can be interpreted in two ways. The word “cultivated” in the sense of something that has grown is usually used in connection with organic material and refers to a change in size or quality. The second common use of the word refers to gradually acquired habits, bad habits, prejudices, fears, anxieties, and so on.
The title Cultivated can be interpreted in two ways. The word “cultivated” in the sense of something that has grown is usually used in connection with organic material and refers to a change in size or quality. The second common use of the word refers to gradually acquired habits, bad habits, prejudices, fears, anxieties, and so on.
ADD
SHARE
LEARN
2015, Sklenofka. Dočasný umelecký priestor, Trnava
2015, Sklenofka. Temporary art space, Trnava
ADD-SHARE-LEARN bol formulovaný ako procesuálny umelecko-edukačný projekt, ktorý mal ambíciu isť nad rámec tradičnej akademickej výučby. Projekt bol realizovaný v centre Trnavy v priestoroch bývalého Tatraskla (Trhová 2, Trnava) od septembra do decembra 2015. Štuktúra eventov, worshopov a prednášok mala svoje východiská v Deluze-Guattariho teórii rhizomatického myslenia a v Ranciérovej štúdii Emancipovaný divák.
Trvanie projektu bolo len krátkym intervalom v súbore nekonečných línií, sietí a vektorov, ktoré vyjadrujú neukončenosť a rozvetvenosť procesu učenia, zdieľania a zhromažďovania vedomostí, skúseností, zručností.
Projekt ADD-SHARE-LEARN bol súčasťou medzinárodného sympózia Conjunctions of Curating and Art Education organizovaným Máriou Oriškovou, Barbarou Balážovou a Zuzanou Branišovou z Katedry pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Viac info na webstránke projektu: www.add-share-learn.sk
Trvanie projektu bolo len krátkym intervalom v súbore nekonečných línií, sietí a vektorov, ktoré vyjadrujú neukončenosť a rozvetvenosť procesu učenia, zdieľania a zhromažďovania vedomostí, skúseností, zručností.
Projekt ADD-SHARE-LEARN bol súčasťou medzinárodného sympózia Conjunctions of Curating and Art Education organizovaným Máriou Oriškovou, Barbarou Balážovou a Zuzanou Branišovou z Katedry pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Viac info na webstránke projektu: www.add-share-learn.sk
ADD-SHARE-LEARN was conceived as a process-oriented artistic-educational project that aimed to go beyond the boundaries of traditional academic teaching. The project took place in the center of Trnava, in the premises of the former Tatrasklo factory (Trhová 2, Trnava), from September to December 2015.
The structure of events, workshops, and lectures was rooted in Deleuze and Guattari's theory of rhizomatic thinking and Rancière's study The Emancipated Spectator.
The project's duration represented only a brief interval within an endless set of lines, networks, and vectors, expressing the open-endedness and branching nature of the processes of learning, sharing, and gathering knowledge, experiences, and skills.
The ADD-SHARE-LEARN project was part of the international symposium Conjunctions of Curating and Art Education, organized by Mária Orišková, Barbara Balážová, and Zuzana Branišová from the Department of Art Education at the Faculty of Education, Trnava University in Trnava.
More information on the project website: www.add-share-learn.sk
The structure of events, workshops, and lectures was rooted in Deleuze and Guattari's theory of rhizomatic thinking and Rancière's study The Emancipated Spectator.
The project's duration represented only a brief interval within an endless set of lines, networks, and vectors, expressing the open-endedness and branching nature of the processes of learning, sharing, and gathering knowledge, experiences, and skills.
The ADD-SHARE-LEARN project was part of the international symposium Conjunctions of Curating and Art Education, organized by Mária Orišková, Barbara Balážová, and Zuzana Branišová from the Department of Art Education at the Faculty of Education, Trnava University in Trnava.
More information on the project website: www.add-share-learn.sk
