To, po čom kráčam, čo mi uniká pomedzi prsty
2024, koncept umeleckého projektu
Centrálnym motívom umeleckého projektu To, po čom kráčam, čo mi uniká pomedzi prsty je pôda, hlina, zem, zemina ako fenomén, na ktorý je možné nazerať z viacerých uhlov. Pôda v chápaní zdroja obživy môže viesť k ambivalentným asociáciám. Tie môžu byť na jednej strane spojené s definíciou hliny ako niečoho obyčajného, všedného, a na druhej strane môžu asociácie viesť k vnímaniu pôdy ako elementárnej, unikátnej, vzácnej hmoty nevyhnutnej pre život a prežitie. Práve všednosť a samozrejmosť všadeprítomnej hliny jej, paradoxne, vo všeobecnosti udeľuje status nepovšimnutého a banálneho. K pôde sa staviame ako k samozrejmosti, neuvedomujúc si jej hlboký význam. Podľa biológov vytváranie úrodnej vrstvy pôdy trvá tisícky rokov, jej detoxikácia môže mať trvanie aj niekoľko desaťročí.
V súvislosti s pôdou, ako leitmotívom celého projektu, sa otvára viacero transdisciplinárnych tém, ako napríklad: environmentálno-hospodárske otázky súvisiace s developerskou činnosťou (napr. výstavba logistických centier na úrodnej zemi); otázky spätosti s pôdou nie len v zmysle zakorenenia, ale aj prirodzenej túžby človeka pracovať s pôdou (podľa psychológov práca s hlinou prináša mentálne uspokojenie, uvoľnenie a radosť); z medicínskeho hľadiska je záhradkárčenie, a teda priamy dotyk so zemou holými rukami zdrojom pre zdravý mikrobióm človeka; hlina ukrýva a často aj konzervuje artefakty, ktoré sú dôležitým dokladom života ľudí v minulosti; je pamäťou Zeme a odkazom na jej vývojové obdobia; pôda v jej rôznom zložení je zdrojom maliarskych pigmentov, ale aj hmôt vhodných na keramiku a pod.
S touto bohato rozvetvenou témou uvažujem v intenciách Hansenovej otvorenej formy, ktorá poskytuje ideálny priestor rozvinúť viaceré vrstvy buď simultánne, cirkulárne, alebo lineárne.
Odkrývanie jednotlivých tém by bolo formou rôzne štruktúrovaných eventov a umeleckých, prevažne samo-organizovaných workshopov, počas ktorých by participanti formovali inštaláciu. Vizualita umeleckého výstupu teda nie je fixne daná, ale by sa priebežne transformovala v závislosti od zásahu divákov (podobne riešená bola aj štruktúra art-edukačného projektu ADD-SHARE-LEARN).
Východiskovým momentom tejto metabolizujúcej inštalácie je tzv. iniciačná inštalácia, ktorá tvorí základ a od ktorej sa odvíjajú ostatné aktivity a možné vizuálne roviny.
Statickejšou verziou realizácie projektu je set od seba nezávislých výstav v rôznych inštitúciách, kde by sa témy súvisiace s leitmotívom postupne rozvíjali.
V súvislosti s pôdou, ako leitmotívom celého projektu, sa otvára viacero transdisciplinárnych tém, ako napríklad: environmentálno-hospodárske otázky súvisiace s developerskou činnosťou (napr. výstavba logistických centier na úrodnej zemi); otázky spätosti s pôdou nie len v zmysle zakorenenia, ale aj prirodzenej túžby človeka pracovať s pôdou (podľa psychológov práca s hlinou prináša mentálne uspokojenie, uvoľnenie a radosť); z medicínskeho hľadiska je záhradkárčenie, a teda priamy dotyk so zemou holými rukami zdrojom pre zdravý mikrobióm človeka; hlina ukrýva a často aj konzervuje artefakty, ktoré sú dôležitým dokladom života ľudí v minulosti; je pamäťou Zeme a odkazom na jej vývojové obdobia; pôda v jej rôznom zložení je zdrojom maliarskych pigmentov, ale aj hmôt vhodných na keramiku a pod.
S touto bohato rozvetvenou témou uvažujem v intenciách Hansenovej otvorenej formy, ktorá poskytuje ideálny priestor rozvinúť viaceré vrstvy buď simultánne, cirkulárne, alebo lineárne.
Odkrývanie jednotlivých tém by bolo formou rôzne štruktúrovaných eventov a umeleckých, prevažne samo-organizovaných workshopov, počas ktorých by participanti formovali inštaláciu. Vizualita umeleckého výstupu teda nie je fixne daná, ale by sa priebežne transformovala v závislosti od zásahu divákov (podobne riešená bola aj štruktúra art-edukačného projektu ADD-SHARE-LEARN).
Východiskovým momentom tejto metabolizujúcej inštalácie je tzv. iniciačná inštalácia, ktorá tvorí základ a od ktorej sa odvíjajú ostatné aktivity a možné vizuálne roviny.
Statickejšou verziou realizácie projektu je set od seba nezávislých výstav v rôznych inštitúciách, kde by sa témy súvisiace s leitmotívom postupne rozvíjali.
The central motif of the artistic project That Which I Walk Upon, That Which Slips Through My Fingers is soil, earth, dirt – as a phenomenon that can be viewed from multiple perspectives. Soil, understood as a source of sustenance, can evoke ambivalent associations. On the one hand, it may be perceived as something ordinary and mundane, while on the other, it can be seen as an elemental, unique, and precious matter essential for life and survival. Paradoxically, the very ubiquity and ordinariness of soil often render it overlooked and trivialized. We tend to take soil for granted, failing to recognize its profound significance. According to biologists, it takes thousands of years for a fertile layer of soil to form, and its detoxification can take several decades.
In connection with soil as the leitmotif of the entire project, several transdisciplinary themes emerge, such as: environmental and economic questions related to development activities (e.g., the construction of logistics centers on fertile land); the relationship to soil not only in terms of rootedness but also in terms of the natural human desire to work with soil (psychologists say that working with clay brings mental satisfaction, relaxation, and joy); from a medical perspective, gardening – and thus direct contact with the earth using bare hands – supports a healthy human microbiome; soil conceals and often preserves artifacts that serve as vital records of past human life; it is the memory of the Earth and a reference to its developmental epochs; depending on its composition, soil is also a source of pigments used in painting, as well as materials suitable for ceramics, and so on.
With this richly branched theme, I reflect within the framework of Hansen's concept of the open form, which provides an ideal space to develop multiple layers – whether simultaneously, cyclically, or linearly.
The unfolding of individual themes would take the form of variously structured events and primarily self-organized artistic workshops, during which participants would co-create the installation. The visual outcome of the artwork would thus not be fixed but would continuously transform depending on the involvement of viewers (a similar approach was applied in the structure of the art-educational project ADD-SHARE-LEARN).
The starting point of this metabolizing installation is the so-called "initiating installation," which serves as the foundation from which all other activities and possible visual dimensions evolve.
A more static version of the project’s realization would be a set of independent exhibitions in different institutions, where themes related to the leitmotif would be gradually developed.
In connection with soil as the leitmotif of the entire project, several transdisciplinary themes emerge, such as: environmental and economic questions related to development activities (e.g., the construction of logistics centers on fertile land); the relationship to soil not only in terms of rootedness but also in terms of the natural human desire to work with soil (psychologists say that working with clay brings mental satisfaction, relaxation, and joy); from a medical perspective, gardening – and thus direct contact with the earth using bare hands – supports a healthy human microbiome; soil conceals and often preserves artifacts that serve as vital records of past human life; it is the memory of the Earth and a reference to its developmental epochs; depending on its composition, soil is also a source of pigments used in painting, as well as materials suitable for ceramics, and so on.
With this richly branched theme, I reflect within the framework of Hansen's concept of the open form, which provides an ideal space to develop multiple layers – whether simultaneously, cyclically, or linearly.
The unfolding of individual themes would take the form of variously structured events and primarily self-organized artistic workshops, during which participants would co-create the installation. The visual outcome of the artwork would thus not be fixed but would continuously transform depending on the involvement of viewers (a similar approach was applied in the structure of the art-educational project ADD-SHARE-LEARN).
The starting point of this metabolizing installation is the so-called "initiating installation," which serves as the foundation from which all other activities and possible visual dimensions evolve.
A more static version of the project’s realization would be a set of independent exhibitions in different institutions, where themes related to the leitmotif would be gradually developed.