To, po čom kráčam, čo mi uniká pomedzi prsty


2024, koncept umeleckého projektu

Centrálnym motívom umeleckého projektu To, po čom kráčam, čo mi uniká pomedzi prsty je pôda, hlina, zem, zemina ako fenomén, na ktorý je možné nazerať z viacerých uhlov. Pôda v chápaní zdroja obživy môže viesť k ambivalentným asociáciám. Tie môžu byť na jednej strane spojené s definíciou hliny ako niečoho obyčajného, všedného, a na druhej strane môžu asociácie viesť k vnímaniu pôdy ako elementárnej, unikátnej, vzácnej hmoty nevyhnutnej pre život a prežitie. Práve všednosť a samozrejmosť všadeprítomnej hliny jej, paradoxne, vo všeobecnosti udeľuje status nepovšimnutého a banálneho. K pôde sa staviame ako k samozrejmosti, neuvedomujúc si jej hlboký význam. Podľa biológov vytváranie úrodnej vrstvy pôdy trvá tisícky rokov, jej detoxikácia  môže mať trvanie aj niekoľko desaťročí.

V súvislosti s pôdou, ako leitmotívom celého projektu, sa otvára viacero transdisciplinárnych tém, ako napríklad: environmentálno-hospodárske otázky súvisiace s developerskou činnosťou (napr. výstavba logistických centier na úrodnej zemi); otázky spätosti s pôdou nie len v zmysle zakorenenia, ale aj prirodzenej túžby človeka pracovať s pôdou (podľa psychológov práca s hlinou prináša mentálne uspokojenie, uvoľnenie a radosť); z medicínskeho hľadiska je záhradkárčenie, a teda priamy dotyk so zemou holými rukami zdrojom pre zdravý mikrobióm človeka; hlina ukrýva a často aj konzervuje artefakty, ktoré sú dôležitým dokladom života ľudí v minulosti; je pamäťou Zeme a odkazom na jej vývojové obdobia; pôda v jej rôznom zložení je zdrojom maliarskych pigmentov, ale aj hmôt vhodných na keramiku a pod.

S touto bohato rozvetvenou témou uvažujem v intenciách Hansenovej otvorenej formy, ktorá poskytuje ideálny priestor rozvinúť viaceré vrstvy buď simultánne, cirkulárne, alebo lineárne.

Odkrývanie jednotlivých tém by bolo formou rôzne štruktúrovaných eventov a umeleckých, prevažne samo-organizovaných workshopov, počas ktorých by participanti formovali inštaláciu. Vizualita umeleckého výstupu teda nie je fixne daná, ale by sa priebežne transformovala v závislosti od zásahu divákov (podobne riešená bola aj štruktúra art-edukačného projektu ADD-SHARE-LEARN).

Východiskovým momentom tejto metabolizujúcej inštalácie je tzv. iniciačná inštalácia, ktorá tvorí základ a od ktorej sa odvíjajú ostatné aktivity a možné vizuálne roviny.

Statickejšou verziou realizácie projektu je set od seba nezávislých výstav v rôznych inštitúciách, kde by sa témy súvisiace s leitmotívom postupne rozvíjali.