Som tu už tisíce rokov
2024, Artrooms Moravany 6, Slovenské Benátky. Umenie mystifikácie,
variabilné rozmery, sochárska hlina, dve audiostopy
Zuzana Branišová, Roman Gajdoš, Erik Michalčík
V projekte s názvom Som tu už tisíce rokov prostredníctvom kumulovania objektov referujúcich k ženskému torzu a zvukovým stopám uvažujeme o základných mechanizmoch, ktoré môžu viesť k tzv. mystifikácii. Podľa výkladového slovníka je slovo mystifikácia interpretované ako zámerné klamanie, oklamanie nepravdivou správou či ako zahmlievanie skutočnosti.
Skreslenie a deformácia faktu či dokonca iba autentický pohľad na jednu a tú istú vec je nosnou myšlienkou projektu, ktorú komunikujeme cez hlinené objekty-sošky a audiom s nahovorenými textami vytvorených s pomocou AI.
Drobné hlinené plastiky sú delegovaných dielom návštevníkov výstavy, ktorí počas nej môžu modelovať. Podstatou tejto aktivity je vytvorenie konkrétnej veci na základe predstavy o nej samotnej. Podnetom pre modelovanie plastík je audio, ktorého obsahom je priama reč známeho pravekého artefaktu viažuceho sa k Moravanom nad Váhom. Text je značne patetický a prehlbuje stereotypy ohľadom plastík tohto typu.
Je evidentné, že hlinené torzá evokujú praveké venuše, no v inštalácii sa nikde o tomto fakte explicitne nedozvieme. Môžeme iba tušiť, domnievať sa, hádať a zároveň si sami v sebe potvrdzovať, že v kontexte prostredia „určite“ ide o známu pravekú sošku. Je to skutočne tak?
Inštalácia má dve základné vrstvy uvažovania. Na jednej strane ide o nevedomú mystifikáciu zo strany participujúcich subjektov, ktoré sošky vytvárajú, na strane druhej sú tieto výtvory následne interpretované nahovoreným textom, ktorý celé dielo posúva do absurdnej pseudohistorickej roviny.
foto a video
Skreslenie a deformácia faktu či dokonca iba autentický pohľad na jednu a tú istú vec je nosnou myšlienkou projektu, ktorú komunikujeme cez hlinené objekty-sošky a audiom s nahovorenými textami vytvorených s pomocou AI.
Drobné hlinené plastiky sú delegovaných dielom návštevníkov výstavy, ktorí počas nej môžu modelovať. Podstatou tejto aktivity je vytvorenie konkrétnej veci na základe predstavy o nej samotnej. Podnetom pre modelovanie plastík je audio, ktorého obsahom je priama reč známeho pravekého artefaktu viažuceho sa k Moravanom nad Váhom. Text je značne patetický a prehlbuje stereotypy ohľadom plastík tohto typu.
Je evidentné, že hlinené torzá evokujú praveké venuše, no v inštalácii sa nikde o tomto fakte explicitne nedozvieme. Môžeme iba tušiť, domnievať sa, hádať a zároveň si sami v sebe potvrdzovať, že v kontexte prostredia „určite“ ide o známu pravekú sošku. Je to skutočne tak?
Inštalácia má dve základné vrstvy uvažovania. Na jednej strane ide o nevedomú mystifikáciu zo strany participujúcich subjektov, ktoré sošky vytvárajú, na strane druhej sú tieto výtvory následne interpretované nahovoreným textom, ktorý celé dielo posúva do absurdnej pseudohistorickej roviny.
foto a video
︎Ivan Kalev︎
︎Piotr Gąska︎
foto: Zuzana Branišová