Palimpsest
2021, výšivka na apropriovanom textile / embroidery on apropriated textile,
20 x 20 x 7 cm
Dielo Palimpsest tematizuje vzťah medzi kultúrnym prostredím a prírodou, ktorá má schopnosť pohlcovať, transformovať a prepisovať stopy ľudskej činnosti. Východiskom je predstava chátrajúcich budov či opustených miest, ktoré sú postupne kolonizované vegetáciou. Príroda si berie späť priestor, do ktorého človek už zasiahol a transformuje ho do pôvodnej formy.
V objekte Palimpsest je použitý odev symbolom environmentálnej záťaže a každodennej spotreby, čo reflektuje širší ekologický rozmer diela. Tento kultúrny artefakt, odev, je prekrytý výšivkou, ktorá evokuje rast, šírenie a organické prerastanie. Výšivka je vizuálnym ekvivalentom prírodného procesu, podobne ako mach, koreňový systém či drobné vegetatívne štruktúry vytvárajúce paralelné vrstvy.
V tejto materiálovej symbióze dochádza k prepisu: textilné dielo sa stáva vizuálnym palimpsestom, kde sa vrstvy ľudskej kultúry a prírodnej obnovy navzájom prekrývajú. Nejde o opozíciu človeka a prírody, ale o záznam ich dynamickej rovnováhy.
Palimpsest sa týmto spôsobom zapisuje do širšieho diskurzu súčasného vizuálneho umenia, ktoré sa zaoberá témami ekologickej krízy, pamäti materiálu, trvácnosti a obnovy. Práca zároveň nadväzuje na súčasné tendencie v textilnom umení, ktoré posúva hranice média smerom k environmentálne a konceptuálne ukotveným stratégiám. Pomocou pomalých techník – vrstvenia, prešívania, výšivky – vytvára dielo, ktoré je nielen fyzickým objektom, ale aj nositeľom záznamu o pomalom pôsobení prírody, čase a kultúrnej pamäti.
V objekte Palimpsest je použitý odev symbolom environmentálnej záťaže a každodennej spotreby, čo reflektuje širší ekologický rozmer diela. Tento kultúrny artefakt, odev, je prekrytý výšivkou, ktorá evokuje rast, šírenie a organické prerastanie. Výšivka je vizuálnym ekvivalentom prírodného procesu, podobne ako mach, koreňový systém či drobné vegetatívne štruktúry vytvárajúce paralelné vrstvy.
V tejto materiálovej symbióze dochádza k prepisu: textilné dielo sa stáva vizuálnym palimpsestom, kde sa vrstvy ľudskej kultúry a prírodnej obnovy navzájom prekrývajú. Nejde o opozíciu človeka a prírody, ale o záznam ich dynamickej rovnováhy.
Palimpsest sa týmto spôsobom zapisuje do širšieho diskurzu súčasného vizuálneho umenia, ktoré sa zaoberá témami ekologickej krízy, pamäti materiálu, trvácnosti a obnovy. Práca zároveň nadväzuje na súčasné tendencie v textilnom umení, ktoré posúva hranice média smerom k environmentálne a konceptuálne ukotveným stratégiám. Pomocou pomalých techník – vrstvenia, prešívania, výšivky – vytvára dielo, ktoré je nielen fyzickým objektom, ale aj nositeľom záznamu o pomalom pôsobení prírody, čase a kultúrnej pamäti.
The artwork Palimpsest explores the relationship between cultural environments and nature, which possesses the capacity to absorb, transform, and overwrite traces of human activity. The work is based on the image of decaying buildings and abandoned spaces gradually being colonized by vegetation. Nature reclaims areas previously shaped by human intervention and slowly transforms them back into their original form.
In Palimpsest, the use of discarded clothing functions as a symbol of environmental burden and everyday consumption, reflecting the broader ecological dimensions of the work. This cultural artifact—the garment—is overlaid with embroidery that evokes growth, expansion, and organic overgrowth. The embroidered elements serve as a visual equivalent of natural processes, resembling moss, root systems, or fine vegetative structures forming layered, living textures.
Through this material symbiosis, a process of overwriting occurs: the textile object becomes a visual palimpsest in which layers of human culture and natural regeneration intersect and coexist. Rather than representing a binary opposition between human and nature, the work becomes a record of their dynamic interrelationship.
Palimpsest thus situates itself within broader discourses in contemporary visual art that address ecological crisis, material memory, durability, and renewal. At the same time, the piece aligns with current tendencies in textile art that push the boundaries of the medium toward environmentally and conceptually grounded practices. Through slow techniques—layering, stitching, embroidery—the work emerges not only as a physical object but as a vessel for recording the quiet forces of nature, time, and cultural memory.
In Palimpsest, the use of discarded clothing functions as a symbol of environmental burden and everyday consumption, reflecting the broader ecological dimensions of the work. This cultural artifact—the garment—is overlaid with embroidery that evokes growth, expansion, and organic overgrowth. The embroidered elements serve as a visual equivalent of natural processes, resembling moss, root systems, or fine vegetative structures forming layered, living textures.
Through this material symbiosis, a process of overwriting occurs: the textile object becomes a visual palimpsest in which layers of human culture and natural regeneration intersect and coexist. Rather than representing a binary opposition between human and nature, the work becomes a record of their dynamic interrelationship.
Palimpsest thus situates itself within broader discourses in contemporary visual art that address ecological crisis, material memory, durability, and renewal. At the same time, the piece aligns with current tendencies in textile art that push the boundaries of the medium toward environmentally and conceptually grounded practices. Through slow techniques—layering, stitching, embroidery—the work emerges not only as a physical object but as a vessel for recording the quiet forces of nature, time, and cultural memory.
