Náučný chodník


2024, projekt pre Umenie na mieste X

Zuzana Branišová, Roman Gajdoš, Erik Michalčík
Prechádzanie krajinou a jej bezprostredné objavovanie je nosným prvkom projektu. Samotné premiestňovanie sa niekam, potulovanie sa je nad samotnou destináciou, teda miestom, ktoré je konsenzuálne atraktívne a stáva sa cieľom cesty. Potulky po krajine sú v rámci projektu zdanlivo bezcielne. Do popredia staviame (ako cieľ cesty) zotrvanie v krajine, fyzickú i psychickú prítomnosť. Koncept prítomnosti a všednosti vizualizujeme prostredníctvom piatich zastávok (objektov). Čiastočne preberáme podobu náučného chodníka, ktorý však v rámci informačných zastavení nehovorí iba o okolí, v ktorom sa subjekt prechádzajúci krajinou nachádza, ale aj o samotnom chodcovi, návštevníkovi. V definícii náučných chodníkov sa píše, že jedným zo základných cieľov ich tvorby je primäť ich užívateľa ku konfrontácii medzi teoretickými poznatkami získanými z informačných panelov chodníka, publikovaných sprievodcov alebo letákov a realitou (krajinou), v ktorej sa práve nachádza a pozoruje ju. Zabývaním sa v štandardizovanom vzorci náučného chodníka dielo pracuje najmä s diváckymi predpokladmi a očakávaniami, pretože informácie, ktoré sú k dispozícii sú subjektivizované, spojené s prežívaním chôdze krajinou.

Na samotné objekty, zastávky náučného chodníka, výraznejšie neupozorňujeme, neoddeľujeme ich od ostaného okolia.Sú takmer nerozpoznateľné a vďaka priehľadnosti a obsahu schránok splývajú s okolím.

Objekty-zastávky svojím obsahom tautologicky referujú k svojmu okoliu a vďaka princípom wardovej skrinky vytvárajú samostatný ekosystém. Objekty sú vizuálne jednoduché a konštrukčne pozostávajú z kovového rámu a uzatvoreného skleneného kvádra (cca 100 x 50 x 20 cm). Vnútri sklenenej vitríny sú vložené sondy- kusy hliny s miestnym porastom, s ktorými sa ďalej nemanipuluje. Prirodzenými prírodnými procesmi vznikne vnútri skriniek vlastný ekosystém, svet vo svete. Miesto, ktoré je mimo všetkých ostatných miest danej lokality, no zároveň tieto miesta v sebe zahŕňa.

V objektoch-zastávkach je teda vystavený fragment krajiny, no jeho ďalšie fungovanie je od okolia nezávislé. Obyčajnosť obsahu sklenených skriniek je v opozícii k spektakularite atraktívnych turistických lokalít. Túto všednosť podporuje aj text umiestnený na skle, ktorý nie je založený na faktoch, ale na akomsi vnútornom prežívaní návštevníka a jeho vnímaní miesta. Chodec sa, na rozdiel od turistických informačných tabúľ, nedozvedá novú informáciu, vysvetlenie, nezíska poznatok, ale sa pomocou nich koncentruje na to, kde sa práve nachádza a čo sa okolo neho v tom momente v krajine odohráva. Či už je to viac alebo menej banálne.